Viniansky hrad
Hrad Vinné, týčiaci sa v nadmorskej výške 325 m.n.m., postavený na hradnom vrchu severozápadne od obce, patrí do skupiny Národných kultúrnych pamiatok Slovenska. Jeho počiatky siahajú až do 13. storočia, čím ho radíme k najstarším historickým pamiatkam v našom okolí. Odpoveď na to presne kedy a kto dal hrad vybudovať zatiaľ nepoznáme, no vieme, že jeho primárnou úlohou bolo pomáhať okolitým hradom Brekov a Jasenov pri ochrane obchodnej cesty vedúcej do Poľska, predovšetkým proti možným tatárskym prepadom. Bojov s Tatármi sa hrad nakoniec nedočkal, no v dôsledku stáročia trvajúcich konfliktov uhorskej šľachty s vlastnými panovníkmi, bol hrad niekoľkokrát napadnutý a zničený, pričom k jeho zachovaniu neprispeli ani konania miestnych skupín zbojníkov.
Už v roku 1312 malo dôjsť k obliehaniu a poškodeniu hradu nepriateľmi kráľa Karola Róberta, Omodejovcami. Vďaka následnej obnove hradu sa nám ale zachovala latinsky písaná listina (datovaná rokom 1449). Podľa tohto opisu sa stredná veža hradu delila na tri časti, v jej strede bola pivnica, pri nej sa nachádzal tesárov kamenný dom , ktorý mal spoločnú strechu s pivnicou. Ďalší kamenný dom sa mal nachádzať vedľa paláca. Vo veľkej veži, zvanej aj „magna turris“ boli nad sebou tri byty, ktoré si rozdelili jednotliví majitelia hradu. Žalár, byt pred žalárom a vrchol veže zostali spoločné pre všetkých. Hradná kaplnka ani studňa sa v listine neuvádza.
Hrad Vinné od michalovského výtvarníka Štefana Conku
K výraznejšiemu poškodeniu hradu došlo v roku 1466 počas bojov uhorského kráľa Mateja (Korvína) s poľským kráľom Kazimírom IV. Hrad Vinné sa v nasledujúcich troch turbulentných storočiach stal „priamym účastníkom“ bojov miestnej šľachty proti kráľovi. V rokoch 1556-1558 sa michalovská šľachta, pod vedením Gabriela Perényiho, vzbúrila proti kráľovi Ferdinandovi I. Hrad sa stal centrom i skrýšou ich ulúpených predmetov ( prepadávali predovšetkým kupcov prichádzajúcich na trhy, dokonca aj šľachticov), i zajatcov. Boli tu umiestnené delá, posádka a stráž. Keďže hrad nemal dostačujúcu fortifikáciu a posádku, cisárskemu vojsku sa v roku 1594 podarilo ho dobyť a zapáliť. Išlo teda už v poradí o druhé výrazné poškodenie. Hrad znova opravili a ďalej slúžil rodine pánov z Michaloviec (Eödönfiovcom, Bánfiovcom)
Hrad Vinné sa so svojimi pánmi zapojil aj do posledného stavovského povstania, kedy sa michalovskí šľachtici Ján a Ladislav Pongráciovci a Imrich Sztáray pridali na stranu Františka II. Rákociho, vodcu povstania proti cisárovi Jozefovi I.. Po potlačení tohto povstania v roku 1711 hrad kráľovské vojsko na príkaz uhorského snemu zničilo.
Osudnú pečať konca mu vtlačil následne cisár Jozef II., ktorý dal hrad zbúrať, aby sa nestal sídlom ďalších povstalcov V roku 2014 začala na zrúcaninách hradu pôsobiť o.z. Zemplínsko-užská hradná cesta, ktorá sa snaží o opätovnú obnovu hradu.
